Začiatky saleziánskeho diela na Hornej Orave

1. Don Jozef Sobota na Hornej Orave

Korene a história saleziánskeho diela na Hornej Orave v dvadsiatom storočí sú nerozlučne spojené s menom človeka - saleziána don Jozefa Sobotu. V septembri 1958 prichádza na námestovskú SVŠ-ku (Stredná všeobecnovzdelávacia škola, dnešné Gymnázium). Nikto v jeho okolí netuší, že v tomto mladom, tridsaťročnom profesorovi matematiky a fyziky sa skrýva rehoľník - salezián a budúci kňaz. Popri práci pedagóga tajne študuje teológiu a postupne rozvíja náboženské aktiviyt s mládežou.

V auguste 1964 v Krakove tajne prijíma sviatosť kňazstva z rúk tamojšieho biskupa Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II. Po vysviacke sa don Sobota vracia k svojej práci profesora, naďalej sa venuje mladým, svoje aktivity rozširuje na čoraz väčší okruh mládeže, no poslušný nariadeniam predstavených nevystupuje ako kňaz. Pod rúškom rôznych krúžkov dáva dohromady skupinku mladých, predovšetkým chlapcov z jednoduchých rodín, ktorým venuje všetok svoj voľný čas. Športujú, spoznávajú prírodu, čítajú Sväté Písmo a uvažujú nad ním, hlbšie spoznávajú svoju vieru. Ako pedagóg verejne navštevuje bohoslužby, čo je na vtedajšiu dobu jav viac ako neobvyklý. Táto skutočnosť i jeho aktivity s mládežou nemôžu uniknúť pozornosti všadeprítomnej ŠtB, ktorá ho dáva sledovať. Napriek tomu neustáva vo svojich aktivitách, v jeho byte sa naďalej a čoraz častejšie konajú "stretká".

Rovnaké aktivity rozvíjahjú aj jeho spolubratia saleziáni v iných mestách Slovenska a tak čoraz naliehavejšie vyvstáva potreba iných, väčších a hlavne bezpečnejších priestorov pre takéto aktivity. Preto začiatkom sedemdesiatych rokov rehošní prdstavení rozhodnú o výstavbe saleziánskej chaty v Roháčoch, ktorá poskytne viac bezpečia pre tieto akcie. Aj keď projektové a finančné záležitosti riešia saleziáni z Bratislavy, hlavná ťarcha starostí s výstavbou spočíva na pleciach don Sobotu, ktorý je zo všetkých spolubratov najbližšie. Okolo seba zhromažďuje chlapcov, murárskych učňov, študentov i mnohých iných, ktorí už nebudú len adresátmi, ale aktívnymi spolupracovníkmi saleziánskeho diela. Aj keď mnohí z nich sa po čase rozídu do sveta, založia rodiny a stratia bezprostredný kontakt so saleziánmi, práve toto "zoskupenie" možno pokladať za zárodok diela saleziánskych spolupracovníkov na Hornej Orave. S ich pomocou i vďaka mnohým iným dobrodincom vyrastie v Roháčoch dielo, ktoré poskytne prístrešie pre mnohé generácie saleziánskych odchovancov.

Sedemdesiate roky boli charakteristické aj nástupom normalizácie, ktorej obeťou sa stal aj don Jozef Sobota. Pre svoje náboženské presvedčenie bol prepustený z práce a okresný výbor Komunistickej strany mu znemožnil zamestanie na Orave, čím ho chcel donútiť opustiť Oravu. Aj v tejto ťažkej dobe sa však našli ľudia, ktorí mu pomohli a po pol roku neistoty si našiel zamestnanie, čo mu umožnilo zostať a naďalej pôsobiť na Orave. Zmena zamestnania i dobudovanie chaty v Roháčoch zmenili aj spôsob práce s mládežou, ktorá sa stáva pravidelnejšou, intenzívnejšou. V byte sa konajú týždenné stretká, na chate mesačné jednodňové duchovné obnovy, spavidla spojené s brigádami na dokončení chaty, počas prázdnin niekoľkodňové duchovné cvičenia. Duchovnú službu zabezpečujú saleziáni pôsobiaci v diecéze, predovšekým don Juraj Kyseľ, SDB z Kňažej a don Štefan Olos, SDB z Ružomberka.

 

[Zdroj: V šľapajách Don Bosca na Hornej, Stredisko Námestovo 2010] 

Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou  "Zabezpečenie ochrany osobných údajov Rímskokatolíckou cirkvou v Slovenskej republike" k dispozícii tu. Zodpovedná osoba - kontakt.

© 2018 Saleziáni Don Bosca v Námestove.. All Rights Reserved. Designed By Creative Center